Sexi čierne šaty, pohreb a nebeská posteľ

Len pri dvoch príležitostiach sú čierne šaty spoločensky akceptované za denného svetla. Keď odchádzate z párty príliš neskoro a keď z nej odídete predčasne. Tým myslím pohreb. Áno, kamarát odišiel predčasne. Bol policajt, skvelý kamarát, bojovník, ktorý vyznával hodnoty srdca, duše, lásky. Zdravo žil a predsa preňho prišla Morena. Sakra!! Keď odišiel, jeho meno sa začalo skloňovať naprieč celým mestom. Tak to chodí. Vždy si populárnejší, keď odídeš.

Popravde, bojím sa pohrebov. Prečo? Lebo stojíš tvárou v tvár koncu, "the end", "game over" a žiadne "to be continued" už nebude. Alebo? Je to inak? Možno, ale naše vedomie nič netuší.

Vždy vo všetkom treba vidieť kladnú stránku. Ale tu je aká kladná stránka? Moje priateľky a ja sme šli na pohreb. A tu sa to stalo. Malvínu neopustil módny štýl ani v deň pohrebu a vzala si klobúk. Milovala klobúky. Smrť jedného muža pre ňu bola príležitosťou spoznať iného muža. Jedného z mnohých alebo ...? Fúkal silný vietor a jej klobúk odletel k vedľajšiemu hrobu.

"Vaša matka?," spýtala sa. "Anežka, moja žena," povedal. "Je mi ľúto," vyslovila. A bolo to. Zbalila chlapa na cintoríne? "Existuje niečo ako Faktor mŕtvej ženy", povedala Rebeka. "Je jedno, aká semetrika to bola, keď žila. Teraz nežije a ty si semetrika, ktorá sa jej nevyrovná," dodala so smiechom.

Spraví taká vec človeka citlivejším? "Silne ho to zasiahlo," povedala na víne po pohrebe. "Bol ženatý. To znamená, že vie, čo je záväzok," doplnila.

Zatiaľ, čo sme riešili cintorínovú zoznamku, Rebeka sa odpojila a riešila problémy, pretože jej nechceli dať hypotéku. "Takže len vy?" .. znela otázka od dedka, ktorý schvaľoval hypotéku na byt. "Áno. Len ja," odpovedala a mala zaškrtnúť slobodná žena. V priebehu jednej hodiny zaškrtla slobodná žena toľkokrát, až z toho chytila amok.

Po nekonečnom škrtaní a schválení sa šla Rebeka zoznámiť so svojím novým bytom a bezodkladne to aj zapiť. Zatiaľ, čo pila na svoju budúcnosť, ja som meditovala o svojej. Ako môže ktokoľvek z nás vedieť, koľko času mu zostáva v meste, ktoré žije tak rýchlo, že dostanete nedeľné noviny už v sobotu? Ešte som toho toľko nestihla. Nebola som na Madagaskare, nebola som v Tatrách a ešte som nesplatila účet na Visa karte. Niekedy mám pocit, že je život veľmi rýchly.

Čo sa týka mňa, prežívam to najkrajšie obdobie v mojom živote. S kocúrom som neskutočne šťastná. Výlety, smiech, bláznovstvá, oheň v krbe, vaňa, víno, hermelín, sauna, filmy, ... čo viac si môžem priať? Je pre mňa tým..

Budúci večer išla Malvína s vdovcom na pohárik. "To by bol skvelý večer. Nabudúce ideme na večeru. Rozprávali sme sa o architektúre, o umení, o jeho zosnulej žene. Šiel platiť, v peňaženke zazrel foto svojej zosnulej manželky a oči mu slzy zaliali. Je to pre neho veľmi ťažké. Zvyčajne neznášam, keď muž plače, no hneď sa pre mňa stal ešte romantickejším," hovorí.

A stalo sa to, Malvína a vdovec mali krásnu noc a ona mala pocit, že im Anežka požehnala. "Takže švédska trojka vo dvojici," vybuchla som smiechom. "Môj klobúk odletel priamo k jej náhrobku. Dala mi tým jasné znamenie," ohrádzala sa Malvína so smiechom. "Nespi mi s manželom, ty mrcha v klobúku," rehoce sa Rebeka.

"Pozval ma na zádušnú omšu pri jej hrobe. Je to signál, že chce v živote ísť ďalej a že to chce urobiť so mnou. To je niečo," hovorí Malvína. "Takže tvrdíš, že sa s tebou presexoval do života?" smejem sa.

V ten večer ma vyzdvihol môj pán Božský Kocúrik a šli sme k nemu domov. Po ceste k nemu sme si v aute spievali, hladili sa, kecali, pozorovali ohňostroj cestou vo vedľajšej dedine, mesiac nám svietil na cestu a ja som naň hľadela a ďakovala mojím anjelom strážnym, že všetko zlé a smutné je preč a ja som v živote stretla toho najlepšieho kocúra na svete. A áno, ľúbi ma. Ako to viem? Svoju lásku mi dokazuje činmi.

Po príchode a pri ohni som začala polemizovať.

"Každý si hovorí, čo bude, keď zomrie. Veríš, že je nebo?" pýtam sa Kocúra.

"Áno, áno," povedal a pobozkal ma s Pálavou v ruke.

"Povedz, ako si predstavuješ nebo," pýtam sa.

"Veľká posteľ," smeje sa.

"Predstavuješ si nebo ako posteľ?" smejem sa aj ja.

"Podstatné je, kto v nej bude. A verím, že v nej budeme spolu," vrčí s láskou.

Oheň praskal a my? Šli sme pod perinu a na druhej strane Záhoria Rebeka sa sťahovala do svojho nového bytu. A jedna babka susedka sa pri nej pristavila a... "Som tak rada, že sa sem sťahuje mladý človek, že sem vnesiete trochu života. Ruža, bývalá majiteľka, bola dosť samotárka. Nebola vydatá a tu zomrela, viete? Trvalo týždeň, kým si ľudia uvedomili, že vôbec nevychádza. Hovorí sa, že jej mačka zožrala polovicu tváre," nastrašila ju babka.

V ten večer mala Rebeka ďalší znepokojujúci zážitok. Už mala v sebe polovicu večere a v tom jej niečo uviazlo v krku. Dáviaca splašene behala po byte a v tom šoku narazila do stola a to "niečo" jej z krku vyletelo až na druhý koniec kuchyne. Po záchrane svojho vlastného života volala Rebeka niekomu, kto by ju poľutoval.

"Ahoj Rebeka, si v poriadku?" pýtam sa a vedľa mňa ten môj kocúr.

"Pozerala som sa na televíziu a hovorila som si, až ma nájdu, že zo mňa bude mŕtve dievča, ktoré sledovalo krimiseriál. Nemohla som dýchať. Ja tu umriem," v panike kričala. Po piatich minútach sa upokojila, že zavolá ráno, ak dožije. Išla spať o hlade a na dva dni zavrela mačku v kuchyni.

Na druhý deň na Malvínu čakalo prekvapenie. Niesla ľalie na hrob svojmu sexi vdovcovi. Hovoril, že ich jeho žena mala rada. No už sa nezmienil o tom, že on ľúbil ženy každého veku. Pri hrobe jeho ženy stál on, Malvína a mnoho ďalších žien, ktoré ho "privádzali" k životu.

Malvína spoznala, že nie je jedinou ženou, ktorá vracia vdovcovi život a jej vzťah skončil presne tam, kde začal. Bola odhodlaná žiť v tieni mŕtvej ženy, ale nebola pripravená na to, že bude žiť v tieni troch živých. Rebeka si uvedomila, že sama pravdepodobne neostane, no pre istotu začala prepchávať svoju mačku a ja? Ako to teda je s tým nebom? Existuje. A po smrti tam skončím s kocúrom. V našej nebeskej posteli.